Cenzúra je cesta do pekiel

Cenzúra je pojem, ktorý sa mne spája s komunizmom. Komunistická vláda mala naozaj čo ukrývať a tak sa cenzúrovalo všetko čo by mohlo ohroziť veľkú "ideu" o rovnosti a vláde proletariátu. Tie časy sú chválabohu preč.

Poslednú dobu sa však stretávam s novodobou formou cenzúry - cenzúry komentárovej. Aby ste ňou "neprešli", nemusíte urážať autora, či nejako zvlášt znevažovať hodnotu článku. Stačí mať iný názor. Nevadí že vaša kritika je konštruktívna. "Nesúhlas je nesúhlas a ten je jednoducho nežiadúci. Veď čo si to niekto dovoľuje nesúhlasiť na mojom majetku. Na mojom majektu som predsa ja pánom a nikto mi nebude vyvracať to čo si ja myslím".

Osobne nechápem tento novodobý regionálny syndróm cenzúrovať len preto, že sa niekto nestotožňuje s názormi autora. Na zahraničných blogoch je totiž bežnou praxou povedať veci "na plné ústa".

Schopnosť prijať kritiku pritom svedčí o vyspelosti autora (a krajiny). V našom regióne hlboko poznačenom komunizmom, bohužial len málokto dokáže kritiku prijať. Všetci chceme demokraciu, ale na vlastnom piesočku sme schopní všetkého, len aby náhodou neutrpelo naše vlastné ego.

Aktualizované:

Musím si nasypať trochu popola na hlavu. Spravil som chybu, keď som obvinil Martina Michálka a jeho Vzhůru dolů z cenzurovania mojich komentárov. Pravda je, že ja blbec som komentár vlastne ani neodoslal. Týmto sa mu ospravedlňujem. Jednoducho som napísal komentár a nevšimol som si, že ho treba odoslať na dvakrát. Je mi ľúto, že na môj hnev doplatil Martin, ktorý pevne verím nezapadá do profilu cenzurentov, ktorých spomínam v článku.